GRUNGE SEATTLE SOUND

Aerodrome

Všetko sa to začalo dňa 8.7.2014 v Prahe. Konečne si plním svoj sen a prežijem koncert Alice in chains. Pôvodne je to Metallica a jej hostia, ale kedže je  pre mňa najdôležitejšie Alice In Chains, tak to vyzdvyhujem do povedomia. Začinalo sa to pekným počasím,kde na stage prichádzal Kvelertak a Children of Bodom. Bol to zážitok neuveriteľný, ale najviac som bola zvedavá na Jerryho a Seana. V tú chvíľu som na nič iné ani nemyslela, len som čakala kedy ich uvidím. 

Keď začínali hrať, tak začalo jemne pršať. Presne si pamätám Nutshell, ako William povedal niečo  v tom zmysle, že toto je song do neba pre teba Layne. Keď to dopovedal, zdalo sa mi akoby z poza dažďa vychádzalo pár slnečných lúčov. Akoby Layne dával na nás z hora pozor a pozeral sa ako jeho fanúšikovia skladajú úctu k tomu čo milujú. Úplne ma to dojalo až k slzám. V tú chvíľu som si uvedomila, že som dosiahla asi najvyšší bod v mojom živote čo sa týka stanovených cieľov. Potom som začala s nimi spievať môj obľúbený song. .....And yet i fight.... To bolo to čo ma celú moju cestu odkedy som začala počúvať Alice hnalo v pred.

William Duvall

Zo začiatku som si povedala, že Layne je nenahraditeľný. Vážne ho nedokáže nahradiť nik, ale William má tóniny hlasu kde niekedy splýva s Laynom. Je to ťažké, ale legenda je legenda. Ten koncert bol neuveriteľný. Williama som si obľúbila pretože bolo vidieť, že k Laynovi chová patričnú úctu. Stála som pri nepríjemnom mužovi v šatke, ktorý ma urážal pretože podľa neho boli Alice In Chains len vykopávky. „Nic horšího a staršího nemuže bejt“ .....Myslela som si, že mu asi jednu vrazím, ale potom mu to muselo dôjsť. Tetovanie na mojom chrbte so znakom Alice In Chains a mikina s fotkou Layna dostatočne poukazovala na to, že nie som iba niekto, kto sa prišiel zabaviť na ten koncert. Hlavne som prišla potešiť svoju dušu. Ako keď Kurt povedal, že tí ktorí len skákajú, tak presne tí nevnímajú jeho hudbu duchom. Mal pocit, že ho ľudia asi neberú vážne, že je len ďalšia skupina ktorá spieva rockové songy. Blbosť! Hudbu treba vnímať srdcom. Nie je to len melódia, či len komerčný text. Vtedy to bolo o duševnom stave, o celkovom živote interpreta. Alice In Chains pre mňa znamená nie len melódiu s akýmsi textom, ale znamená pre mňa vykúpenie z pekla, ktoré si každý človek prežíva inak.

Jerry Cantrell a Sean Kinney - jediný dvaja pôvodní členovia Alice In Chains

Spievala som ich songy počas celého koncertu nie preto, aby som hudbu nebrala vážne, ale preto aby som dokázala tomu pánovi že je idiot. A keď hrali Rooster ten pán si asi uvedomil, že to nie sú vykopávky a začal akože spievať s fanúšikmi. Bolo mi jasné, že slová nepoznal. V tej chvíli som pochopila, že ten pán je ľahko ovplyvniteľný, ale mne to môže byť jedno. Bola som v tú chvíľu najšťastnejší človek na svete a doteraz som pretože som ich konečne videla naživo.

Alice In Chains hrá v mojom živote veľkú rolu nie len duševne, ale  aj po všetkých stránkach aké život obsahuje. Väčšinou ľudia  vraveli, že sa najviac tešia na Metallicu. Metallica je veľká legenda, ale nie dosť v mojom srdci. Keď  začala hrať,začalo celkom aj poriadne pršať. Dážď mi nevadí, ale nemala som chuť ostávať. Túžila som po tom, že nájdem Jerryho alebo Seana a že mi dajú nejaký podpis alebo aspoň povedia „Hi girl“. Mettalica bola v plnom prúde a ja som stála pred bránami zo všetkých strán dufajúc, že Alice In Chains ešte aspoň na chvíľu uvidím. Potom som sa od sbskára dozvedela, že  je márne čakať, vraj už odišli. Vtedy som ucítila „I´d like to fly, but my wings have been so denied.“ Chcela som asi nemožné  a možno si poviete, že som naivná ale verte, že nikdy neprestanem dúfať v to čo verím. Celá sklamaná a zároveň šťastná  som odišla z Aerodrome bez toho aby som Metallicu  aspoň z diaľky uvidela. Možno si poviete, že som blbá alebo šialená pretože som neostala na ďalšiu pre ľudstvo starú legendu,ale takto som to cítila. „ If I can´t be my own, I´d feel better dead! „  

Stay away friends!...

LiLi-Layne